Ako hrať D&D solo (alebo iné TTRPG) - AKA keď nemáš kamarátov ako ja

Chceš hrať D&D, ale nemáš partiu? Fine. Do it yourself.

Je to už pár rokov - ale nie zas tak veľa - odkedy som si prvýkrát povedal: FINE, I’LL DO IT MYSELF a začal som si sám DMovať D&D.

Ako, pýtate sa?

Well… presne o tom bude táto séria. Ale všetko pekne od začiatku.

Keď máš predstavivosť, ale nemáš kamarátov

Vždy som bol chalan s veľmi veľkou predstavivosťou. Absolútne vždy ma bavili hry - SEGA veteran here - knihy a hlavne fantasy. Čo som ale nikdy nemal, bolo veľa kamarátov. A ak som nejakých mal, väčšinou patrili do úplne inej „kasty“ a riešili úplne iné veci.

Práve preto som absolútne zarytý solista.

Čo je, povedzme si úprimne, dosť blbá situácia, keď chcete hrať D&D.

A tak to celé začalo.

Teda… kind of.

Pôvodne som totiž ani nehľadal Dungeons & Dragons. Chcel som vymyslieť vlastný systém, v ktorom by svet žil vlastným životom aj bezo mňa - bez počítača, bez skriptu a bez toho, aby som dopredu vedel, čo sa stane. Párkrát som na podobnom systéme dokonca reálne začal pracovať.

A potom som pri obyčajnom googlení, ešte v dobe, keď pre mňa AI existovala hlavne v Terminátorovi, narazil na kráľa kráľov. Systém, ktorý hrali všetky cool kids na Západe:

Dungeons & Dragons.

A postupne som sa zamiloval.

Oficiálny D&D Beyond dodnes opisuje D&D ako cooperative storytelling game - teda hru, kde si hráči spoločne rozprávajú príbeh a Dungeon Master ovláda svet okolo nich. Lenže ja som mal jeden malý problém: tú „cooperative“ časť som nemal s kým robiť.

(Ak partiu máš, mrkni na moje How to DnD - ako byť lepším hráčom a ako byť lepším DM.)

D&D malo úplne všetko, čo som chcel

Hrdinov. Svety. Dobrodružstvá. Jednoducho svet, ktorý som chcel preskúmať a - ba čo viac - tvoriť.

Milujem hry. Naozaj ich milujem. Ale majú jednu vec, ktorá ma vždy dosť iritovala:

Limity.

Prečo ork nemôže byť Demon Hunter? Prečo môj warrior nemôže nosiť čiernu kapucňu a habit? Prečo si moja postava nemôže zobrať za manželku sidekick partnerku, ktorá mi celé dobrodružstvo kryla chrbát?

Pretože developer povedal nie.

Videohra nám môže dať obrovský svet, ale vždy budeme do istej miery kráčať po ceste, ktorú developer a dizajnér napísali. Môžeme odbočiť do lesa, ale len pokiaľ tam niekto ten les najprv vytvoril.

D&D tento problém prakticky vymazalo.

Chcem, aby sa môj ork paladin oženil? Fine. Chcem, aby sa pridal k nepriateľovi? Fine. Chcem si kúpiť krčmu, prestať zachraňovať svet a desať sessionov riešiť, kto mi kradne sudy piva zo skladu? Fuck it. Môžem.

Je to systém, v ktorom môžem robiť skoro čokoľvek, čo si dokážem predstaviť.

Malo to však jeden háčik.

Nemal som kamarátov, s ktorými by som to mohol hrať.

A v late 20s ich človek na povel len tak nevyspawnuje.

FINE. I’LL DO IT MYSELF.

K veci, lebo sa zase rozvetvujem ako Epsteinove spisy.

Rozhodol som sa, že skúsim byť hráčom aj DM zároveň.

Mám ADHD a k tomu celkom veľkú predstavivosť. Imaginárnych kamarátov som mal, na rozdiel od tých skutočných, až-až. Ak máš podobné vlastnosti, si vlastne halfway there.

Na úplný začiatok totiž potrebuješ len jednu vec, ktorú solo hráči často nazývajú oracle.

Záhadná sila. Kus mágie. Osud. Bohovia.

Alebo, ako to poznáme my PC hráči:

RNG.

Oracle je jednoducho systém, ktorý ti náhodne odpovedá na otázky, pri ktorých ako hráč nechceš poznať odpoveď dopredu. Nie je to nejaký môj homebrew pojem - napríklad Mythic Game Master Emulator stavia solo hranie práve na oracle-style otázkach a Ironsworn, ktorý je priamo navrhnutý aj pre solo play, má celú mechaniku Ask the Oracle.

A vieš čo je na tom najlepšie?

Na začiatok ti stačí obyčajná šesťstenná kocka.

Zaujal som čitateľa tohto článku?

Poďme si to rovno skúsiť.

Otázka: Zaujal som čitateľa tohto článku?

1-3: Áno.
4-6: Nie.

Tak? Čo ti padlo?

Zaujal som? 😉

A hľa - práve hráš solo. Teda… vlastne so mnou. Ale predstavu máš.

Toto je v princípe celé, čo na úplný začiatok potrebuješ: otázku, pravdepodobnosť a náhodnú odpoveď.

A niekedy nepotrebuješ ani ten oracle.

Aaaa… zase vetvím.

SMITE!!! Alebo: nepýtaj sa kocky na každú pičovinu

Povedzme, že hráš za Kagharu, môjho ork paladina.

Pred tebou sa zjaví ork v čiernom roztrhanom habite. Jealous me. Z hnisavých rán mu tečie mok, oči mu horia načerveno a smeruje rovno k tebe.

Otázka na oracle: Je nepriateľský?

STOP.

Načo oracle?

Si paladin. Pred tebou stojí hnijúci ork s červenými očami. Jasné, že je nepriateľský.

Uteč!

Alebo ešte lepšie:

SMITE!!!

Nie vždy treba hodiť kockou. Niektoré veci prirodzene vyplývajú zo situácie a práve to udržuje flow. Ak budeš každých dvadsať sekúnd prerušovať vlastný príbeh otázkou na oracle, začneš viac obsluhovať systém než hrať RPG.

Pravdepodobnosť nie je vždy 50/50

Inokedy odpoveď jednoznačná nie je, ale situácia jasne hrá v prospech jedného výsledku.

Vonku prší. Kaghara sa v ťažkej zbroji štverá po mokrej skale.

Spadne?

Tu už sa oracle hodí. Ale tentoraz zmeníme pravdepodobnosť:

1-2: Kaghara to zvládol.
3-6: Kaghara sa šmykol a zletel zo skaly.

Vidíš?

Na základe fikcie sme zmenili pravdepodobnosť. Kaghara má heavy armor, skala je mokrá a situácia jednoducho nie je v jeho prospech.

A tvoja solo hra je zrazu o niečo nebezpečnejšia.

Existuje množstvo hotových oracle systémov, od úplne jednoduchých yes/no tabuliek až po systémy, ktoré ti generujú udalosti, NPC, motivácie či celé zvraty. V druhej časti rozoberieme moje top.

So stay tuned.

1. Nehádž kockou na veci, ktoré dáva svet

Prvú radu som už trochu načal.

Si hráč aj DM. Nechaj časť váhy na samotnom príbehu a svete.

Vži sa do sveta, v ktorom hráš. Ak hráš high fantasy a vojdeš do obrovského prosperujúceho mesta, nepýtaj sa oracle, či v ňom existuje mág alebo kováč. Samozrejme, že tam pravdepodobne budú. V tomto type sveta je to úplne prirodzené.

Čím viac podobných samozrejmostí necháš vyplynúť z fikcie, tým rýchlejší bude flow a tým hlbšie sa do hry ponoríš.

Pretože hádzanie kockou má zvláštny paradox: immersion trochu rozbíja, ale zároveň buduje napätie.

Tak ju používaj vtedy, keď na výsledku naozaj záleží.

2. Kradni. Teda… inšpiruj sa.

Pozeráš svoj obľúbený film? Hráš svoju obľúbenú hru a jedna scéna ti v mozgu roztočí kolieska?

Výborne. Zapíš si ju.

Oracle je oracle a RNG gods work in mischievous ways. Práve ti zoslal múzu.

Inšpiruj sa scénou, ktorá ťa baví, rozober ju, zmeň ju a vlož do nej svojich hrdinov. Nemusíš dokazovať nikomu originalitu svojho scenára. Nikto ti za chrbtom nedáva body za to, že si si nevzal atmosféru z Dark Souls, politiku z Duny a krčmu z Baldur’s Gate.

Hrať niečo, čo ťa baví, len zvýši tvoju immersion.

Svet - ten reálny aj ten vymyslený - je playground.

Využi ho.

3. Solo session nie je menej cenná

Len preto, že hráš solo, ešte neznamená, že tvoja session je menej hodnotná než session piatich ľudí pri stole.

Priprav sa.

Nachystaj si hudbu pre rôzne prostredia. Tavern music. Les. Dungeon. Combat. Smutný moment. Boss fight.

Hudba robí neskutočne veľa a je to asi najlacnejší spôsob, ako sa ešte viac vtiahnuť do vlastného sveta.

Vytvor si kulisy. Zapáľ sviečku, ak chceš. Daj si na stôl mapu. Použi figúrku. Alebo neurob nič z toho a hraj sa len s papierom a hlavou.

Pointa je jednoduchá:

Hraj sa.

Náš svet je nudný dosť. Nemusí byť nudný aj ten tvoj.

BONUS: vždy si po session zapíš, čo sa stalo

FR. Toto nemôže byť viac crucial.

Je úplne jedno, či napíšeš päť viet o tom, čo sa počas dobrodružstva stalo, alebo z toho časom vznikne kniha.

Zapíš si to.

Náš mozog zabúda. Po desiatich sessionoch naozaj nechceš sedieť nad character sheetom a premýšľať, ako sa volala tá tiefling, ktorú sa tvoj bard tri herné večery pokúšal zbaliť.

A hlavne - tej tiefling by sa to nepáčilo.

Session log ti zároveň vytvorí vlastnú kroniku kampane. Po mesiacoch sa k nej vrátiš a zistíš, že si vlastne vytvoril svet, postavy a príbehy, ktoré existujú len preto, že si sa jedného večera rozhodol hodiť kockou.

Nemáš partiu? To neznamená, že nemôžeš hrať

D&D je brutálne univerzum a neskutočne veľký systém, ktorý umožňuje hráčom zažiť prakticky čokoľvek, čo si dokážu vymyslieť.

A bola by brutálna škoda nezažiť ho len preto, že tvoji kamoši riešia iné hobby.

Solo hranie nebude pre každého. Oficiálne D&D je stále postavené primárne ako spoločná hra a ak chceš systém navrhnutý rovno na hranie osamote, existujú hry ako Ironsworn. Ale ak už miluješ D&D, Forgotten Realms, vlastný homebrew svet alebo hocijaké iné TTRPG, nemusíš čakať, kým ti kalendár dovolí hrať.

Tak go on.

Hraj sa.

A pokiaľ chceš vedieť viac o oracle systémoch alebo o tom, ako solo „skimmovať“ už napísané dobrodružstvo bez toho, aby si si sám vyspoileroval polovicu deja, sleduj Loot & Lore na Facebooku alebo TikToku, aby ti Part 2 neušiel.

Until then - don’t go Hollow, my friend.