World of Warcraft: Midnight – návrat ku koreňom alebo ďalší ideologický experiment? Blizzard opäť sľubuje návrat ku koreňom. A hráči, poučení históriou posledných rokov, opäť zdvíhajú obočie a cítia trpkú chuť v ústach. Pretože ak nás niečo naučili expanzie ako Shadowlands či časti Dragonflight, tak to, že „návrat ku koreňom“ môže v preklade znamenať čokoľvek od nostalgického fanservisu až po dizajnový chaos zabalený do marketingových fráz a nezachráni to ani Chris Metzen.
Midnight má byť temnejší, osobnejší, viac „Warcraft“. Menej kozmických bohov, viac konfliktov, ktoré dávajú zmysel aj bez doktorátu z lore. Znie to dobre. Až podozrivo dobre.
KORENE, ALE KTORÉ?
Keď Blizzard hovorí o návrate ku koreňom, otázka znie: ku ktorým presne?
- K Warcraftu 3, kde konflikt mal váhu, postavy boli tragické a slovo WAR v názve dávalo zmysel?
- K vanilla WoW, kde bol svet nebezpečný, hráč bezvýznamný a hra nás nedržala za ručičku?
- Alebo k modernému WoW, kde si hrdina vesmíru, ktorý každé dva roky zachraňuje realitu a silní hrdinovia a vodcovia z univerza jednoducho chýbajú?
Midnight údajne stavia na konflikte medzi Light a Void. To je fajn – konečne niečo, čo má potenciál byť zrozumiteľné. Menej „nekonečných dimenzií“, viac adresnosti. Xalatah vyzerá dobre a je pomenovaná priamočiaro a definitívne. Ale tento konflikt nie je nič nové – je to predsa Warcraft, akurát Blizz nenápadne robí jednu shady vec. Blizzard má talent komplikovať jednoduché veci. Takže je tu legitímna obava, že aj tento konflikt sa časom zmení na ďalšiu „How to train dragon“ kampaň.
GAMEPLAY VS. MESSAGE
Tu sa dostávame k citlivejšej časti: ideológia vs. gameplay.
Moderný Blizzard má tendenciu do príbehov tlačiť rôzne spoločenské témy. Samo o sebe to nie je problém – hry vždy odrážali dobu. Problém nastáva, keď sa spoločenská téma tlačí do story a frančízy postavenej na vojne, nenávisti a epických hrdinoch. LGBT event, deštrukcia male strong heroes… všetko je zrazu ružové, jemné, usmiate a má neskutočný FORTNITE animation vibe. Mnoho hráčov sa kriticky vyjadruje k týmto postupom. Garrosh je preč, Thrall zostarol, nový kráľ Stormwindu má krízu identity a Horda má demokratické vedenie?
Objednali sme si predsa steak, tak prečo mám na tanieri vegánsky burger? Milujem a nesmierne fandím ženským protagonistom, ako aj antagonistom, ale len vtedy, keď sú tieto hrdinky a evil mommy dobre napísané, a nielen preto, aby sme si odškrtli kolónku „woke agendy“. Čo je horšie, warcraft robí zo starých male hrdinov jednoducho tragikomické postavy v zlom zmysle slova. Turalyon – jedna z najvýraznejších hero postáv, záchranca Azerothu – je zrazu zlý ocino, neschopný platiť alimenty synovi a k tomu náboženský maniak? Tento chlapík bojoval s Doomhammerom a zatvoril predsa Dark Portal! Haló?! Trochu rešpektu.
TAKŽE… NÁVRAT ALEBO MASKA?
Realita je jednoduchšia než PR:
- Ak Blizzard dokáže nechať zloducha zloduchom, pomenovať konflikt a nechať mužské a ženské charaktery dôstojne sa rozvíjať? WoW možno predíde veľkému pádu.
- Xalatah ako misunderstood hurt záporák, ktorý nájde redemption? Vyvražďovanie maskulinity? Vybrať z World of Warcraft WAR a nahradiť ho pekným domčekom na instanced ostrovčeku, kde žijú všetci v harmónii a pokore? To by bola guľka pre hráčsku základňu, ktorá dostala WoW tam, kde je a to sa môže Blizzu vypomstiť.
Midnight má potenciál. Veľký.
Ale aj Blizzard má históriu, pri ktorej nám škrípu zuby a nostalgia už prestáva stačiť.
Midnight nie je len ďalšia expanzia. Je to test. Test, či Blizzard ešte vie robiť Warcraft, alebo už len robí „Fortnite v štýle Warcraftu“. V tom prípade ale my hráči tentokrát nebudeme tlieskať za snahu.
Super článok.